Reklama

Alexka a Viktorka prišli pri Kurimanoch o ocka: Pozdrav pre tatinka do neba

Dievčatká nakreslili svojmu ockovi srdce do neba.

Zdroj: Ingrid Timková/Plus JEDEN DEŇ

Reklama

Pri každom zazvonení na dvere domu zvýsknu : „Ocko prišiel!“ Rozkošné blonďavé dievčatká, ktoré pri zrútení mosta pri Kurimanoch stratili ocka Martina Pažina († 31), stále čakajú, že sa ich milovaný tatinko vráti domov.

Dievčatká po Martinovi († 31) z Trnkova v okrese Prešov Alexandra (9) a Viktória (8) už vedia, že ich ocko je v nebi. Napriek tomu sa stále pýtajú, kedy príde domov.

„Myslím si, že si to naplno uvedomia až vtedy, keď ho uvidia v truhle,“ vraví s plačom vdova Lucia. „Vždy, keď niekto zazvoní pri dverách, dúfajú, že prišiel ich ocko,“ dodáva. Od bolesti v srdci sa zadúša plačom.

Riskoval, aby uživil rodinu

Jej Maťo bol totiž veľmi starostlivý manžel, samoživiteľ rodiny. „Ja som nezamestnaná, peňazí sme nemali nazvyš. Snažil sa nás zabezpečiť, veľmi sa o nás staral,“ s láskou na neho spomína.

Šťastie im však nežičilo, korunky stále chýbali. Preto pracoval aj v zahraničí, aby postavil svoju rodinu na nohy. Smola sa mu však lepila na päty. Vo Francúzsku sa dokonca ocitol na ulici bez vyplatenia mzdy.


Prosba mamke aby už neplakala.
Foto: Ingrid Timková/Plus JEDEN DEŇ

„Všetky veci musel nechať na ulici, na druhý deň jeho šaty nosili bezdomovci. Museli sme mu poslať peniaze, aby sa vôbec mohol v rátiť domov,“ dodala nešťastná Lucka.

Chabý úsmev na tvári jej vyčaria iba kresby, ktoré dcérky kreslia jej i nebohému manželovi. Stále ich kreslia ako úplnú rodinu, ocko nechýba nikde. Na jednu z kresieb napísali prosbu: „Mami, už neplač.“

Zomrel v deň svojich narodenín

V piatok, v osudný deň, jeho príbuzní nepozerali televízor ani nepočúvali rádio. „Hrali sme sa s dievčatami a išli do kostola. Potom volal manželov brat a pýtal sa, kde robí Maťo a či vieme, že sa zrútil most. Ihneď sme Maťkovi telefonovali, ale už to nebral,“ dodala stará mama dvoch malých polosirôt.

Čítajte viac:

Zlá predtucha sa naplnila, keď zazvonili na dverách domu dvaja policajti. Rodina bola spolu naposledy vo štvrtok a v piatok mali oslavovať Martinove 31. narodeniny. No už sa nedočkali.

Správe o jeho smrti nechceli uveriť. „Neviete si predstaviť, aké to bolo príšerné. Stále sme čakali, že nám niekto zavolá a povie, že sa pomýlili a on žije,“ opísala pocity stará mama.

V rukách stískala pamiatku, ktorú jej pripravili na minulé Vianoce: „Je to náš rodinný strom života. A jeden z neho je už mŕtvy. Zrejme to bola Božia vôľa, musíme to takto prijať,“ dodala so smútkom.